O autorovi
Hudákova poézia je o videní šialenej hudby, o nepokojných, mučivých nociach, o zúfalom nočnom telefonovaní s neznámym hlasom, o hľadaní vody v časoch najväčšieho smädu a o spíjaní sa do temnôt, aby sa ničota pocítila na vlastnej koži, aby sa možno takto spoznalo šťastie.
Zaváňa čiernou iróniou voči šialenstvu, najohavnejšiemu zverstvu, čo sa napáchalo ľudstvom. A to spôsobom, až to otrasie. Keď ide o cudzie dieťa, akoby bolo vlastné. Psychologická hrôza je hrôzou neurčitej vidiny, ako keď obesenec obchádza dom, v ktorom zostal jeho povraz. A tak nie obesenec, ale povraz naháňa strach, lebo hrôza z očakávania spôsobuje väčší strach ako hrôza z krvi.
Radovan Brenkus
Vo svojich básňach sa často obracal do minulosti, aby lepšie porozumel vnútornej rozorvanosti človeka plávajúceho v divokom prúde prítomnému času. Pohyboval sa s hravou ľahkosťou zvedavého pútnika v rôznych časových rovinách, aby vynášal znepokojujúce obavy so stmeľujúcou obraznosťou. Dráždila ho predstava neznámeho: zmodernizovaná budúcnosť a ukotvenie človeka v nej. Už jeho debut Broskyňový súmrak vychádzal z pozície pevnej zakorenenosti v domove ako základnej, nespochybniteľnej hodnoty.
Miroslav Brück
